Nerozhodilo ma ani to, keď som sa dotrepala do školy a videla svojich zničených spolužiakov, ktorí celú noc flámovali na žúrke, o ktorej predsa vedel každý- veď to bolo na Facebooku vyvesené už pred týždňom! Keď som ale uletela do Londýna, za ten krátky čas som tam spoznala množstvo ľudí, s ktorými som sa len veľmi ťažko lúčila. Ale áno, ostaneme predsa v kontakte... MSN, Skype, alebo ICQ im síce nehovorilo nič, zato vetu „And are you on Face?", využívali v aktívnej komunikácii neskutočne často. Vzdychla som si a prvýkrát som priznala, že to určite v dohľadnej dobe zmením. Ono by nešlo o nič dramatické, ale trocha som sa bála- šteklenia, posielania pohárikov a objatí :-)
A zrazu som bola tam. Celkom bezbolestne. Dnes som, ku podivu, jedným z mnoho jeho urputných zástancov. Ale jedným z mála jeho urputných zástancov s rozumom... Človek by sa totiž divil, koľko možností poskytuje stránka pre tých, ktorým reálny život asi nie je dosť dobrý, ktorí si nevážia svoj voľný čas, ktorým nevadí, že prišli o zdravý úsudok... Niet nad praktické explikácie, tak šup sem s niektorými...
Statusy- Ale áno, tie „zmotali" aj mňa. Stále ich ale dokážem odfiltrovať od vecí príliš plytkých, osobných alebo nedpostatných. Mne je skutočne jedno, kto si tam čo čmára, ale to, že ste včera na koncerte 4 krát vracali, alebo že idete na záchod, ukojí dušu máloktorého z vašich virtuálnych priateľov...
Apropo, PRIATEĽSTVÁ- aspoň tak si Facebook pomenoval tie ilúzie navodzujúce pocit nekonečného radu verných kamarátov, ktorými sa (na stovky) zaplní váš friendlist. Ani sa nestíham diviť, ako sa rozrástol ten môj, ale niet sa čomu čudovať- zmenila som školu, miesto kde bývam i miesta, kde trávim voľný čas. Ak ste ma ale pred rokom a pol videli z diaľky 15 metrov; alebo vaša bývalá frajerka bola spolužiačka mojej sesternice, nečakajte, že vám tú žiadosť odfajknem. Predstava, že do môjho súkromia (alebo skôr jeho časti určenej na zverejnenie) vidí polovica mesta, mi nerobí dobre na duši. Nestíham sa ale diviť, koľkým jedincom robí dobre na ich duši prvenstvo v počte pridaných kontaktov. No hej, súťažiť sa dá vo všeličom, aj v „priateľstvách".
Testy. Áno, raz som si tu jeden urobila. Volal sa „Koho z bývalej Oktávy máš najradšej" a ja som sa dobre bavila pri spomienkach na strednú a otázkach, ktoré navymýšľal môj kreatívny spolužiak. Vyšlo mi, že seba (!). Tam sa moje „testovanie" na FB (nie preto) skončilo. Ale asi len u mňa. Iní začínali nevinnými testíkmi, ktoré sa ešte aspoň snažili tváriť, že skrývajú akúsi výpovednú hodnotu. Kde ale sú tie časy... Dnes je in v teste zisťovať, čo budete v budúcom živote(to je jedna z vecí, ktoré ma trápia najviac); či máte radi sex/čokoládu/seriály (na to, či ich mám rada, snáď viem odpovedať hneď, nemusím klikať myškou 5 minút). Skutočným súznením bizarnosti, morbídnosti a plytkosti by som označila zisťovanie toho, Kedy a ako zomriete (no nedivte sa, Facebook to vie, on vie predsa všetko! A ak vám vyjde zlomenie väzov vo výťahovej šachte tak, ako kamarátovi, tiež sa nedivte, asi v nej proste budete spolu). Nedovolím si ale nespomenúť obrovskú skupinu testov typu Aká si filmová hviezda/seriálová postava/sexuálna poloha a podobne (panebože, ja som JA, takže nemôžem byť ani Audrey Hepburn, ani Homer Simpson, ani misionár:-)).
Fotky. To viete, tých sa zastanem rada. Vešanie milých záberov z koncertov a akcií, ktoré sme s kamarátmi pochodili, mi vždy robilo radosť. Je to ten najjednoduchší spôsob, ako sprostredkovať fotky všetkým, ktorí sa tešia, že si pri nich zaspomínajú na milé chvíle, ktoré sme prežili. Označovanie je ale kapitola sama o sebe. Mne osobne nevadí, keď sa nájdem označená na akejkoľvek fotke (nezvyknem robiť také veci, za ktoré by som sa mala hanbiť...), ale rozumiem, ak niekto systematicky zverejňuje len fotky, ktoré mu vyhovujú a následne celý svet zočí jeho „pravú tvár", skrývané horšie ja, len vďaka tomu, že šikovný (škodoradostný a zlý) kamarát, ho označil na tých svojich. Ale sú aj takí, čo aj tak najradšej označujú seba. Najčastejšie na sérii 256 fotiek, kde na 30 špúlia pery, 50 patrí pravému profilu, na ďalších osemdesiatich sa nevinne pozerajú na strop, pohľadom sťaby padlý anjelik a na zvyšných vytrvalo pózujú pred zrkadlom.
Kategória Iné vyznania: Sem patria všetky vajíčka, rybičky, drinky, objatia a šteklenia, ktoré sa mi kopia na pravej strane obrazovky. Som asi chladná a bezcitná, že so mnou takéto prejavy náklonnosti nevedia pohnúť. No obdivujem tých ľudí, čo to stíhajú odklikávať. A popri tom ešte určite hľadajú stratenú kravičku, ktorá im utiekla z farmy, alebo vhodne sfarbenú rybku do svojho akvária. A musím sa vám ešte s niečím priznať. Doteraz neviem, čo je to Mafia Wars.
Ale jedno viem isto, Facebook je dobrý sluha, ale zlý pán...
