Rýchlokurz pozitívneho myslenia

Autor: Katka Chovancová | 26.1.2011 o 18:00 | (upravené 26.1.2011 o 20:07) Karma článku: 12.61 | Prečítané  1369-krát

Čas, ktorý strávim v rannej električke cestou do práce pre mňa predstavuje ideálnu príležitosť na čítanie básní, písanie smsiek, nervózne listovanie v diáriku, alebo ešte nervóznejšie pozorovanie okolia ubiehajúceho za oknom, sprevádzané chaotickými myšlienkami na povinnosti, ktorým budeme ja a moja trpezlivosť v daný deň viac či menej úspešne čeliť. Ale, popravde, niet ideálnejšieho miesta pre viac či menej chcené počúvanie útržkov cudzích debát, než preplnená ranná MHD.

Dnes ráno som nastúpila do električky plnej škôlkárov, ktorými, narozdiel od ich učiteliek, lomcovala radosť z nadchádzajúceho výletu. Energické dietky viedli medzi sebou mnoho hlasných debát, spolucestujúcim robili cestu pestrejšou, mnohým vyčarovali úsmev na tvári- a neviem ako oni, ale minimálne ja som nevychádzala z údivu. Z toho štebotu okolo mňa som sa totiž od tmavookého škôlkára stihla dozvedieť, že "...každý by sa mal poistiť- lebo to je bezpečné", malé dievčatko zas svoju kamarátku dôrazným hlasom vyvádzalo z veľkého omylu: "Nié, prezident na hrade nebýva, čo si, veď by mu bola zima od tej kamennej dlažby!" Hej, chvíľkové vniknutie do sveta malých bytostí s veľkými myšlienkami mi vždy bude pripadať fascinujúco krásne.

Dve malé, pri mne stojace dievčatká s veľkými ružovými čiapkami realizovali debatu síce menej vecnú, ale o to hĺbavejšiu. Bez mučenia sa priznávam, počula som ju celú:

"No, ja sa teraz nemám akosi dobre." Keby takáto veta, sprevádzaná mierne ustarosteným výrazom nevyšla z úst malého modrookého dievčatka v predškolskom veku, išlo by o ničím zaujímavé a celkom bežné konštatovanie frekventovane používané u väčšiny dospelej populácie.

"Ako to?!", opýtala sa s neskrývaným prekvapením kamarátka.

"No, vieš, problémy a tak... Mám asi aj depku." Áno, naozaj zhruba 5-ročné dievčatko použilo toto slovo!

"Ale prosím ťa, ty máš len zlý prístup!", zaznelo z úst kamarátky v ružovej čiapke, akoby jej doma miesto rozprávok predčítavali z motivačnej literatúry. Rozosmiala ma.

"Ako zlý? Nechápem." Dievčatko sa, trocha piskľavým hlasom dožadovalo od svojej kamarátky dovysvetlenia.

"Ale prosím ťa, to vie každý, musíš sa tešiť z maličkostí chápeš."

Nechápala.

"No normálne, skús sa stále usmievať! A vravieť si, ako dobre sa máš... Ja sa stále usmievam, chápeš. A nemám depku. A aj frajera už mám, veď vieš ktorého!"

Ktovie, v akom veku sa môžeme stať optimistom. A ktovie, prečo sa my veľkí akosi nechceme nechať inšpirovať svetom tých malých bytostí s veľkými myšlienkami...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Rodák z Martina: Byť gayom na Slovensku vyžaduje odvahu

Comming out bola v jeho živote nádherná chvíľa, tvrdí Peter Karpo Prince. Dnes je ženatý, s manželom žijú v Tel Avive a rozhodli sa pre dieťa.

KOMENTÁRE

Politikov zaujíma len chrumkavé sústo v alobale

Problémom Slovenska nie sú len netransparentné dotácie na hnedé uhlie.


Už ste čítali?