...aj keď s korupciou v slovenskej politike nesúhlasím a občiansku participáciu považujem za nevyhnutnú súčasť plnhohodnotnej demokracie. pokračovanie článku
Pôvodne som mala za cieľ napísať pár riadkov o tom, čím sa zaoberá Igor Matovič v lete a priniesť návod, ako sa dá klientelizmus merať dvoma úplne odlišnými metrami, keď treba. Po zhliadnutí oficiálneho vyjadrenia hlavného organizátora festivalu Punkáči deťom som sa ale rozhodla naškriabať pár riadkov o niečom úplne inom, keď nič iné, aspoň tlak menej dvíhajúcom. O tom, ako sa pred štyrma rokmi rozhodli punkeri byť dobročinnými a o tom, aké neľahké to niekedy je, spájať undergroundovú hudbu a charitatívnosť za úplného vylúčenia komerčných partnerov. pokračovanie článku
Je ich plná Bratislava a človek ako ja má potom čo robiť, aby kráčal jej ulicami bez zvláštnych pocitov. Ľudia, ktorých život zrazu stojí na vratkých základoch, ktorí sú vďační každej príležitosti, ako to zmeniť- predavači Nota Bene. pokračovanie článku
Vždy som považovala vieru za niečo intímne. Zverejňovanie jej formy alebo obsahu sa mi vždy zdalo byť nevhodné. Lenže dnes, dnes už viera dávno nie je intímnou. Pýtajú sa nás na ňu pri sčítaní obyvateľov, od nej niekedy závisí i to, kam poputuje časť vašich daní. Ešte v dnešnej, pseudotolerantnej dobe môžete za priznávanie sa ku konkrétnej viere čeliť odcudzovaniu. Už deti v základnej školskej dochádzke musia deklarovať svoju vieru (alebo skôr vieru ich rodičov) výberom náboženskej, alebo etickej náuky, ktorú musia povinne absolvovať. Tieto a mnohé iné situácie podnecujúce, ak nie priam nútiace nás verejne deklarovať voju vieru sa mi priečia. pokračovanie článku
Objavené boli dva endemity vyskytujúce sa výlučne na našom území. Áno, len na Slovensku máme lykožrúty, ktorých odstránenie musí prebehnúť, aj keď už odstránené dávno sú. A len u nás žije „maximálne" pätnásť medveďov, ktoré na krku nosia obojky za 99 tisíc eur a ich život je tak zaujímavý, že štát neváha zaplatiť 1,1 milióna eur, aby boli monitorované s tou najväčšou precíznosťou. pokračovanie článku
Venujúc udalostiam posledných dní a hodín aspoň minimálnu pozornosť, moje laické oko zaznamenalo niekoľko príznakov syndrómu, ktorý v podstate môže postihnúť každého z nás. Vie sa o ňom pramálo, no mám pocit, že jeho symtómy sa dajú zadefinovať celkom presne. pokračovanie článku
Čas, ktorý strávim v rannej električke cestou do práce pre mňa predstavuje ideálnu príležitosť na čítanie básní, písanie smsiek, nervózne listovanie v diáriku, alebo ešte nervóznejšie pozorovanie okolia ubiehajúceho za oknom, sprevádzané chaotickými myšlienkami na povinnosti, ktorým budeme ja a moja trpezlivosť v daný deň viac či menej úspešne čeliť. Ale, popravde, niet ideálnejšieho miesta pre viac či menej chcené počúvanie útržkov cudzích debát, než preplnená ranná MHD. pokračovanie článku
Stojí veľa. A po voľbách najviac. Hnutie KDH by vedelo rozprávať, tá ich bola víťazom volieb ohodnotená na polovicu vládnych kresiel i post premiéra. Načo ale uplácať celú politickú stranu, keď potrebná väčšina, ktorou má disponovať ešte len vznikajúca vláda, sa môže rozsypať i inými spôsobmi. Chce to len trocha kreativity. pokračovanie článku
Aj takúto podobu môže mať najväčšia nočná mora človeka, ktorý do svojich študujúcich potomkov vkladá peniaze i nádeje na ich lepšiu budúcnosť. Nemyslím si, že svet sa rúca, ak niekto s vysokou „sekne" jednoducho preto, lebo ho nenapĺňala, netešila, nevedela využívať jeho potenciál, nedoceňovala, prípadne preceňovala jeho schopnosti... No áno, sú aj takí, ktorí ju prosto nezvládajú a štúdium ukončia nedobrovoľne. To sa stáva. Ale ak „trafíte" tú správnu školu, môže sa vám stať, že ukončíte štúdium nedobrovoľne, s dobrými študijnými výsledkami a doslova zo dňa na deň. pokračovanie článku
Faceebook tu a Facebook tam. Pred istým časom, nie tak dávno, som sa cítila ako úplný debil, pretože som s ním nemala nič spoločné. Pocit menejcennosti ale akosi stále neprichádzal, lebo môj rozum aj tak nechápal, čo mi bez neho má vlastne chýbať. Fotky, ktoré robím a zverejňujem rada, som vešala na internet na stránkach na to určených; ak som mala potrebu rozprávať sa s blízkymi či ďalekými, prosto každým, s kým to naživo nešlo, klikla som si na ploche na zelený kvietok, alebo na citrónik. pokračovanie článku
„...No a pod tou sochou Hodžu je napísané, že Národ je hodný obetí, chápete?", priplietol kamarát do debaty o „novodobých národovcoch" svoj poznatok z cesty po námestí v ich meste. Pravdupovediac, v tú noc sme nechápali asi nič. Cupkali sme nadránom k nemu domov, v hlavách nám zneli tequily a aj tie rozumné myšlienky, čo sa v nich neutopili, bolo pekelne ťažké sformulovať do obstojného diskusného príspevku. pokračovanie článku
„Ty ma nepočúvaš!" „Počúvam..." „Tak čo som vravela, no?!" „Že nechápeš, čo robí Monika na zraze motorkárov", zopakoval mechanicky modrooký opálený chalan svojej modrookej opálenej priateľke. „Tak sa láskavo netvár ako debil, ako mám potom vedieť, že ma počúvaš?!" pokračovanie článku
Nedá mi nedotknúť sa tém, ktorými sa človek ako ja zaoberá až príliš často. Nejaké, pre mňa dosiaľ nepochopené, pravidlá určujú systém vzťahov medzi... Nazvime to- subkultúrami. Ani neviem odkiaľ to celé premení, tie hlúpe predsudky ešte hlúpejších ľudí, ktorí odsudzujú každého s iným názorom či presvedčením. Odsudzovanie v poriadku nie je, no čo je horšie, neraz konanie takýchto ľudí nekončí len pri myšlienkach. Bývam v malom meste, no to, čoho tu nie je nedostatok, sú ľudia tváriaci sa ako neonacisti. Bývam na malom sídlisku, preto mi príde smiešne, keď chlapci, sotva starší odo mňa, pamätajúci si ma ešte z detstva, na mňa vykrikujú že by som si za to, ako sa obliekam zaslúžila "rozbiť hubu". Chcú mať rešpekt. U mňa sa ho ale nedočkajú. V Súvislosti s tým som sa dostala k úvahe, ktorú som napísala asi pred dvoma rokmi, po návšteve koncetračného tábora Osvienčim. Myslím, že k tejto téme je absolútne relevantný a moje postoje v ňom opísané sa nezmenili. pokračovanie článku
Zanietená študentka politológie sledujúca sféru, ktorou sa jej štúdijný odbor zaoberá; vnímajúca pestrosť okolitého sveta a udalosti v ňom.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
